Aj v roku 2026 bude veda venovať množstvo pozornosti vývoju umelej inteligencie. Teoretický fyzik a popularizátor Samuel Kováčik hovorí, že určite uvidíme veľké zmeny, len zatiaľ nevieme, ktorým smerom pôjdu.

„Jedna možnosť je, že sa to rozbehne a výrazne zmení trh práce. Druhá možnosť je, že sa ukáže, že ide o preceňovanú slepú cestu. Nie umelá inteligencia ako technológia, ale náš prístup k nej. Napríklad zistíme, že musíme nejako zmeniť jej architektúru, do ktorej sú už investované miliardy dolárov,“ vysvetľuje zakladateľ projektu Vedátor.

Hovorí aj o možnosti, že veľké jazykové modely prestanú byť lacnou zábavkou, a keď budete chcieť vedieť, ako uvariť zemiaky, budete sa to opäť pýtať Googlu. „Chatbot na to možno odpovie zaujímavejšie, ale energeticky to stojí osem- až deväťkrát viac,“ hovorí.

So Samuelom Kováčikom sme sa rozprávali aj o ďalších sľubných trendoch v medicínskom, vo vesmírnom či v energetickom výskume.

V rozhovore sa dozviete:

• ktoré lieky navrhnuté AI pôjdu do klinického testovania;
• ako môže génová terapia liečiť dedičné choroby či znížiť cholesterol;
• prečo od chatbotov dostanete lepšie odpovede, keď ste k ním slušní;
• ako môže zo škrtov v USA prosperovať európska a čínska veda;
• ako budú vyzerať vesmírne misie;
• či bude už konečne jadrová fúzia
• a aká je pravdepodobnosť, že v roku 2026 nájdeme dôkaz mimozemského života.